Súdny znalec : Prípadov zneužívania detí na internete je veľa, no nestíhajú ich

20.05.2017

Deti by mali v škole učiť, ako sa správať vo virtuálnom prostredí. S obťažovaním na internete sa totiž stretávajú často, no hanbia sa to priznať. Vyšetrovanie obťažovania detí na internete je podobné vyšetrovaniu vraždy. Čím je páchateľ skúsenejší, tým dokonalejšie vie po sebe zahladiť stopy. Pedofili však svoje činy častejšie opakujú, hovorí v rozhovore pre SME expert na kriminalistickú informatiku a súdny znalec EDUARD JENČO.


Aké možnosti má rodič, ktorý si chce poradiť s obťažovaním svojho dieťaťa na internete?

"Rodič nemá prakticky žiadne možnosti. Páchateľovi totiž nedokáže pripraviť žiadnu pascu. Ak sa obráti na políciu, všetko závisí od toho, do akej miery je páchateľ skúsený v oblasti IT."

Čo nasleduje po nahlásení takého prípadu polícii?

"Keď rodič ide na políciu a podá trestné oznámenie, vyšetrovateľ začne trestné stíhanie a vypočuje dieťa v prítomnosti rodiča.

Následne vydá prokurátor príkaz voči prevádzkovateľovi daného servera, aby poslal získané logy aktivity páchateľa vyšetrovateľovi a ten priberie znalca.

Eduard Jenčo

Je súdnym znalcom so zameraním na bezpečnosť a ochranu informačných systémov, softvér a hardvér, kriminalistiku či kriminalistickú informatiku. Okrem toho sa venuje podnikaniu v oblasti informačných technológií, ekonómie, daní a práva. Je špecialistom v oblasti práva informačných technológií. Vyštudoval hospodársku informatiku na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Neskôr študoval aj manažment a riadenie podnikov na Hartfordskej univerzite v USA. Postgraduálne štúdiá absolvoval na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Na Paneurópskej vysokej škole taktiež vyštudoval právo.

Znalec rieši potom to, kto je internetový poskytovateľ či odkiaľ sa daná osoba pripája na server.

Na základe získaných informácií zo znaleckého posudku vyšetrovateľ cestou prokurátora žiada súd o vydanie príkazu na domovú prehliadku, pri ktorej sa zvyčajne zadržia počítače. Ďalej sa postupuje podľa toho, čo sa v nich nájde v ďalšom znaleckom skúmaní."

Aký je rozdiel v náročnosti hľadania tých páchateľov, ktorí sú skúsení a tých, ktorí si pozor nedávajú?

"Ak je páchateľ natoľko hlúpy, že chodí povedzme na Pokec za účelom zháňania si detí z pracovného či domáceho počítača, tak má smolu. Pokec to všetko zaznamenáva a loguje.

Polícia si vie potom v trestnom konaní všetky zhromaždené údaje vyžiadať a vie vďaka nim odhaliť, odkiaľ sa páchateľ pripájal na server a podobne."

Hovoríte o využívaní údajov od Pokecu, ktorý ich polícii poskytne. Ako sa postupuje napríklad pri Facebooku, ktorý je zahraničným webom?

"S tým je u nás veľký problém, hoci samotný Facebook ponúka orgánom štátnej moci rýchlu spoluprácu, pri ktorej vyrieši požiadavku do pár dní.

Naši policajti to však zväčša riešia úplne inak. Keďže sú jazykovo a digitálne zväčša nezdatní, pošlú v slovenskom jazyku svoju požiadavku prokurátorovi, ktorý ju ďalej pošle na Generálnu prokuratúru a až tá si to dá úradne preložiť. Následne to pošle ministerstvu spravodlivosti, ktoré žiadosť pošle do USA, kde sa opäť osloví generálny prokurátor.

Ten sa s požiadavkou obráti na americké federálne vyšetrovacie orgány, ktoré oslovia Facebook s požiadavkou, či im môžu dať potrebné údaje. Keď ich Facebook poskytne, celá táto procedúra nasleduje opäť, no opačným smerom. Priemerne trvá získavanie údajov od Facebooku tri až šesť rokov."

Hovorili ste však aj o možnosti priameho kontaktovania Facebooku. Ako to funguje?

"Áno, tento spôsob využívajú napríklad českí policajti. Policajt tam totiž musí vedieť po anglicky, inak nemôže byť vyšetrovateľom. Majú tiež povinné školenia, ako získavať údaje od Googlu či Facebooku.

Vyzerá to tak, že idú na vyhradenú stránku týchto spoločností, svoje podanie podpíšu zaručeným elektronickým podpisom a o tri dni dostanú odpoveď v digitálnej podobe."

Stále však hovoríme o postupe, pri ktorom sme sa dopracovali k určitému páchateľovi, ktorý si nedal pozor a polícia o ňom potrebuje podrobnejšie údaje. Ako však vyzerá vyšetrovanie človeka zdatného v IT, ktorý si dával pozor?

"Vtedy je to extrémne ťažké. Skúsení páchatelia totiž používajú zahraničné VPN."

Ako im to pomôže?

"Človek si vie medzi jeho počítačom a povedzme medzi serverom Pokec zaplatiť komerčnú službu cez krajinu tretieho sveta, vďaka ktorej budú všetky dáta forwardované cez server v krajine tretieho sveta.

To znamená, že náš Pokec zaznamená IP adresu počítača, ktorý nie je zo Slovenska, ale počítača z krajiny tretieho sveta. Tu už nastáva jurisdikčný problém. Povedzme totiž, že Pokec poskytne polícii IP adresu a tá príde na to, že adresa smeruje do Guatemaly.

V tej chvíli naša polícia nemá čo robiť, pretože Guatemala s nami nespolupracuje. A aj keby spolupracovala, polícia už nič ďalej nevypátra. Lebo väčšina poskytovateľov služby VPN logy nedrží"

Je potom už celé vyšetrovanie v slepej uličke?

"Áno, je to podobné ako v prípade skúseného vraha. Ten vie, ako postupovať, ako zahladiť stopy. Platí, že čím skúsenejší je páchateľ, tým ťažšie sa vec stíha. Je to však aj o tom, že bežný páchateľ spácha trestný čin raz.

Pri zneužívaní detí našťastie máme veľké špecifikum, že páchateľ to obvykle robí opakovane. A keď dáte dokopy aj malé čiastkové stopy, tie môžu pomôcť a vznikne z nich významný dôkaz."

Čo ak si dáva páchateľ pozor tak, že so svojou detskou obeťou komunikuje z internetovej kaviarne?

"Zákon prikazuje internetovej kaviarni nepustiť človeka k počítaču, kým nepredloží doklad totožnosti. Pri kaviarňach, ktoré to dodržiavajú, vieme presne povedať, aká osoba v nich bola v danom čase.

Ak máme kaviareň, ktorá si v tomto smere nesplnila svoje povinnosti, tak je to už o tom, či si prevádzkovateľ dokáže vybaviť dané tváre, alebo nie."

Darí sa aj na Slovensku objasňovať prípady zneužívania detí na internete?

"Pri vyšetrovaní týchto prípadov je u nás zásadný problém. Miestna a vecná príslušnosť. Ak sa totiž dostane jeden skutok na jedno okresné riaditeľstvo polície, druhý na druhé a tretí ešte inam a všetky budú zastavené alebo prerušené z dôvodu neznámeho páchateľa, vzniká problém.

A to že neexistuje nikto, napríklad na policajnom prezídiu, kto by zvrchu povedal, že budú centrálne robené porovnávania spisov na daný typ kriminality a konkrétny modus operandi. Kde by prišli na to, že nejde o rôzne, ale o jeden a ten istý prípad. Aj keď ministerstvo vnútra má potrebný informačný systém.

Ale preverovanie robia len vyšetrovatelia ak majú na to čas a systém neobsahuje niektoré podstatné informácie z prípadov. Mnoho vyšetrovateľov totiž do evidencie potrebný rozsah údajov nezadáva, aj keď by mali. Vyšetrovatelia preto často vôbec nevidia súvislosti medzi jednotlivými prípadmi, ktoré spolu súvisia.

Nemáme ani zriadený útvar, ktorý by hľadal súvislosti v prípadoch, kde máme prerušené trestné stíhanie pre neznámeho páchateľa na báze porovnávania modus operandy. Je to vecou potrebnej systémovej zmeny v policajnom zbore."

Čo je vôbec trestné pri obťažovaní detí? Je trestným činom už samotná správa s ponukou sexu dieťaťu?

"Áno, no záleží aj na intenzite konania, jeho dĺžke a tak ďalej. Už návrh na sex je však trestným činom v prípade, že páchateľ je uzrozumený s tým, že dieťa nemá ani 15 rokov. Ak o tom nevie, je tam nedostatok úmyslu a nemôže ísť v žiadnom prípade o trestný čin."

Je obťažovanie detí na Slovensku časté?

"Áno, je to časté, no takmer vôbec nestíhané. Väčšina detí sa k tomu totiž rodičom ani nikomu inému neprizná. Keď sa niektoré deti aj stretnú s niekým, kto ich obťažuje, tak sa za to cítia samy vinné a hanbia sa za to. Je to už aj psychologický problém. Podobne, ako je to problém napríklad pri znásilnení ženy, ktorá sa niečo také hanbí nahlásiť."

Ako by sa to dalo riešiť?

"Veľmi výraznou osvetou v školách. O tom, že ak sa niečo podobné stane, samotné dieťa za to nemôže. Druhá vec je predchádzanie obťažovaniu. Deti by sme mali učiť, ako sa správať vo virtuálnom svete. To sa dnes na informatike v škole nedeje. Mal by to byť pritom samostatný predmet alebo aspoň dostatočne veľký vyučovací blok v informatike."

Môžu rodičia urobiť ešte niečo viac?

"Áno. Okrem toho, že budú hovoriť so svojimi deťmi otvorene o sexuálnej problematike, mali by na všetkých zariadeniach s ktorými sa dá pripojiť na internet, používať program známy ako detská zámka."

Článok zverejnil denník SME, 17. feb 2017 o 20:59 PETER KOVÁČ
Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/20462091/sudny-znalec-pripadov-zneuzivania-deti-na-internete-je-vela-no-nestihaju-ich.html#ixzz4hbT7PEBa